Ako si si všimol/všimla, my nie sme úplne outdoorové typy. Dlhé prechádzky, to áno, ale šľapať do kopca, to je už horšie. 😀 Či už si ty na tom podobne, alebo so psom do hôr chodíš, tento článok ťa inšpiruje. Vyspovedala som dobrodruha Peťa, ktorý so svojou fenkou sibírskeho huskyho – Airi už má čo-to pochodené.
Ahoj Peťo, trošku sa čitateľom predstav, povedz nám niečo o sebe a o Airi.
Takže ahoj čitatelia, sme teda, dá sa povedať spriaznená trojica. Párik, ja a moja priateľka Nelly a naše chlpaté dieťatko sučka Airi. Ja som profesionálny vojak a priateľka je študentka zatiaľ, ale hlavne srdcom turistka. Airi je rasa sibírsky husky, narodená 13.10.2016. Zaujímavé je aj to, že aj ja s Nelly sme sa dali dokopy 13.1.2017, takže zrejme číslo 13 je moje štastné. 😀 Airi pochádza z Rimavskej Soboty od jednej rodiny, ktorá sa o ňu nestarala. Dostala sa ku mne do Rožňavy už chorá a začervená. Stále zvracala a hnačkovala, už som sa o ňu pre prácu ani nestíhal starať. V tom nás zachránila práve Nelly, ktorá nám pomáha, ako sa len dá, aj s jej maminou. Airi je svojská, vie byť šikovná a disciplinovaná, ale vie aj pekne zničiť veci. Dokonca doslova mi spapala celú manželskú posteľ. 😀 Áno, ani ja by som neveril, ale je to bohužial tak ha ha .
Prečo si si vybral práve rasu husky?
Túto rasu som si vybral práve preto, lebo sa mi páčil vzhľad. Hlavnie tie oči a charakteristika, ktorá hovorí o tom, že sú to aktívne psy. Keďže aj môj život sa tiahol od detstva popri športe, tak som sa nakoniec rozhodol práve pre túto rasu.
Chodil si na turistiku aj skôr , ako si mal psíka, alebo ťa až Airi „prinútila“?
Popravde? Ani jedno, ja som do toho nevidel. Maximálne som bol v horách, keď som behal Sparťan Race, ale až Nelka nás zobrala na každu jednú turu a tak nás na to naviedla, že sa z toho stal náš životný stýl.
Podľa čoho si vyberáš turistické trasy?
Moja priateľka Nelka zariaďuje všetko od miest, cestovania, prípravy… Ona je taký náš menežér. 😀 Ona nás doslova všade ťahá, všetko hľadá.
*Tip: Ak sa chystáš na túru v Malej Fatre, pozri článok o Šútovskom vodopáde.
Často počas vašich výletov spávate „pod širákom“ alebo v stane, aké to je so psíkom? Má Airi radšej komfort postele/pelechu alebo spacák?
No cez zimu ani často nie, ale cez leto viac menej len pod širákom. ♥ Ja osobne som si dosť dlho zvykal. Airi tá zaspí doslova všade, ona je ako vtelená panda 😀 , ale táto fotka si myslím, že hovorí o tom, že spacák je pre ňu najlepšia cesta.
Čo všetko treba zbaliť, keď sa chystáš so psom do hôr? Aká je základná výbava pre Airi?
Naša základná výbava je: batoh, horák, keď sa nedá ohník založiť, ešus, niečo pod zub, nožík, sekerka, spacák, karimatka, hamaka, náhradné oblečko, naše nové hrnčeky. Pre Airi sú to pamlsky, miska na vodu a hlavne náhubok.
Keď chodíte so psom do hôr, aké dopravné prostriedky používate pri presune? Ako to Airi zvláda?
Všetko možné čo sa dá využívame, ale najradšej vlak. Airi to zvláda dokonale, celú cestu prespí. Aj ona je najradšej, keď nemusí mať náhubok, takže vlak je v tomto lepšia varianta.
Prosím daj mi 3 tipy na turistiku, ktorú zvládneme aj my = nezvyknuté psíky a hlavne nezvyknutí páničkovia. 😀
V prvom rade by som navrhol Veľký Choč s výškou 1611 m.n.m. Je tam nádherne, ale oplatí sa tam aj prespať a užit si ten západ a východ slnka. Ďalej hneď pri Rožňave Skalisko Volovec s výškou 1293 m.n.m. Na túto skalu Airi vybehla na svojej prvej túre. 🙂 A ako zimná túra pomerne ľahká je Kráľova Hoľa. Samozrejme treba vystihnuť počasie.
Aké sú podľa teba najväčšie výhody turistiky so psíkom? Čo vám to s Airi do vzťahu dáva?
Spevní vám to nervy, lebo je to zodpovednosť. Keď človek chce, aby pes bol voľný a behal pustený a užil si tú túru. musí poslúchať. A to tak vždy nie je… Môže ujsť a čakáte na neho v strede lesa aj hodiny, či je zima alebo teplo a to neviete či sa vráti… Ale dá vám to veľa aj srandy a hlavne váš miláčik vás dokáže zahriať lepšie. ako samotný radiátor. 😀 Dalo nam to veťa zážitkov a hlavne skúseností. Pokoj a kľud v prírode, aký v meste nenájdete.
Čo by si odporučil všetkým psíčkarom, ktorí chcú zažívať podobné dobrodružstvá? Čoho sa nebáť, na čo si dať pozor, čo netreba podceniť?
Odporúčam vám ist do toho, prekonať strach a ísť a užívať si. Brávať od malička hava a púšťať ho, ale nedovoliť mu ísť ďaleko od vás. Keď sa vzdiali, tak ho privolať k sebe a odmeniť. Poznať svoje možnosti a hlavne vedieť, aká náročnosť vás čaká, lebo musím priznať, ja som sa s Nelkou a Airi popálil na svojej nepripravenosti, keď to skoro dopadlo zle na jednej skale.
Peťovi ďakujem, že si našiel čas a podelil sa s nami o svoje skúsenosti. Airi a jej dobrodružstvá môôžeš sledovať aj na instagrame ako minihuskyairi. Dúfam, že ti tento článok pomôže, keď sa budeš chystať so psom do hôr. Ak máš vlastné skúsenosti a tipy na túry vhodné pre psíčkarov, podeľ sa s nami v komentároch.
