Vo Vihorlatských vrchoch nájdeš pokojné miesto, ktoré sa volá Morské oko (618 m.n.m.). Ľudia z toho majú často chaos, veď Morské oko je predsa v Poľsku…no my máme aj naše slovenské a stojí za návštevu. Dostaneš sa k nemu z obce Remetské Hámre. Na konci doliny ťa čaká parkovisko (2 eurá/deň) a pekne vybudované prístrešky.
K Morskému oku vedie asfaltová cesta, takže sme stretali aj cyklistov či dokonca chlapca na invalidnom vozíku. Výstup podľa informačnej ceduľky trvá 20 minút. My sme ho zvládli za približne 35 minút a považujem to za najväčší športový výkon môjho tehotenstva. 😀 Počas cesty si môžeš odpočinúť, tak ako my, v prístrešku Kozmodrom, ktorého architektúra je inšpirovaná pôvodnými prístreškami z Vysokých Tatier.
*Extra tip: Pohybuješ sa so psíkom po horách? Potom určite študuj rozhovor s krásnou husky Airi a jej páničkom. Tí sú v horách ako doma.
Morské oko je tak pekné, že musí byť aj v UNESCU
Morské oko je 3. najväčšie prírodné jazero na Slovensku a leží pod vrchom Sninský kameň (1006 m.n.m.). Vzniklo tak, že do potoka, ktorý tiekol dolinou, sa zosunula skalná masa a zahradila ho. Patrí do územia Vihorlatského pralesa, to znamená, že je zapísané aj v zozname UNESCO. V jazere plávalo brutálne veľa rýb a bolo krásne čisté. Kúpanie, rybolov a člnkovanie sú samozrejme zakázané.
Netreba zabúdať, že sa nachádzaš v území s 5. stupňom ochrany, takže psíky by mali byť na vodítku a s náhubkom…Ževraj Morské oko býva často zanesené riasami a napadaným lístim, tak neviem, či sme to len vychytali, ale mne pripadalo byť veľmi čisté, skoro ako pleso. Celkovo celá turistická trasa nebola zasypaná odpadkami, aj keď sme stretali pomerne dosť ľudí, čo ma veľmi teší. 🙂
Na opačnom brehu jazera (z nášho pohľadu od hrádze) sa môžeš počas sezóny občerstviť v chate Morské oko. Na okruhu okolo jazera nájdeš aj malý kaštieľ, význam ktorého som úplne nepochopila. Ak budeš pokračovať po modrej turistickej značke, vystúpaš na spomínaný Sninský kameň. Po žltej značke sa dostaneš k menšiemu jazierku- Malému Morskému oku.
Signál tu nie je (yeees) a terén naozaj zvládnu aj neturisti či rodiny s kočíkom. Samozrejmosťou sú oddychové posednia a informačné tabule hovoriace o unikátnosti miestnej prírody. Škoda, že od Martina to máme dosť ďaleko, chodili by sme sem častejšie. Ak si tu bol/a, pochváľ sa mi fotkou alebo napíš svoje dojmy do komentárov, budem sa tešiť.
Morské oko nájdeš tu:
